Prečo niekedy nestačí mať príbeh, ale treba aj človeka, ktorý ho dokáže napísať?

Existuje zaujímavý fenomén, ktorý si ľudia spočiatku neuvedomujú. Prežité veci veľakrát nedokážeme hodnoverne a pútavo prerozprávať, hoci sme ich zažili, ako sa hovorí, „na vlastnej koži“. A pri takom komplexnom projekte, akým biografia rozhodne je, to platí mnohonásobne. Takže ak veríš, že napísať svoju vlastnú biografiu znamená len sadnúť si a začať písať, možno ťa sklamem. Pretože medzi spomienkami na vlastný život a premenou tohto príbehu na pútavú knihu je prekvapivo veľká priepasť. 

Práve preto sa čoraz častejšie objavuje otázka, či má zmysel osloviť ghostwritera na napísanie biografie. A možno ešte zaujímavejšia otázka je: Koho si vlastne človek najíma? Niekoho, kto len napíše text, alebo niekoho, kto mu pomôže uchopiť jeho vlastný príbeh?

Dobrý ghostwriter totiž nie je len človek, ktorý prepíše niečie spomienky. Práve naopak, jeho úlohou je nájsť spôsob, ako tieto spomienky preniesť do textu tak, aby pôsobili živo, prirodzene, dynamicky a pútavo. A to býva zväčša oveľa ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Jedným z najčastejších dôvodov, prečo si ľudia najímajú ghostwritera na napísanie biografie, nie je nedostatok nápadov, ale nedostatočný odstup a prílišná zainteresovanosť. 

Človek, ktorý svoj život opisuje, často nevidí, čo je pre čitateľa dôležité a čo nie. Niektorým udalostiam pripisuje priveľký význam, pretože boli emocionálne silné. Iné preskočí, hoci práve tie by mohli dodať celej knihe ohromný kontext. A ghostwriter do toho vstupuje zvláštnym spôsobom. Nie ako sudca, či nebodaj terapeut. Skôr ako niekto, kto kladie tie správne otázky.

  • Prečo práve tento moment považuješ za dôležitý?
  • Čo sa zmenilo po tejto udalosti?
  • Je toto naozaj začiatok príbehu, alebo iba tá časť, v ktorej ho začneš rozprávať ostatným?

A niekedy práve tieto otázky zmenia výslednú podobu knihy viac než samotné písanie. Častá predstava je, že ghostwriter človeku ušetrí čas. Áno aj nie. Ghostwriter neodstráni nutnosť premýšľať nad vlastným životom.

Odstráni však veľkú časť práce okolo:

  • štruktúry textu,
  • rozhovorov,
  • organizácie materiálov,
  • editovania,
  • prepájania udalostí do zrozumiteľného celku.

To, čo by niekto robil mesiace alebo roky po večeroch, môže pri dobre nastavenej spolupráci prebiehať oveľa systematickejšie. Ale existuje tu aj druhý typ úspory času, menej viditeľný. Ghostwriter veľakrát šetrí čas tým, že pomáha vyhnúť sa slepým uličkám. Pretože pri vlastnom príbehu je veľmi jednoduché zacykliť  sa v detailoch či situáciách. 

Ako vyzerá spolupráca s ghostwriterom?

Spolupráca s ghostwriterom preto zvyčajne nevyzerá len ako odovzdanie zadania. Skôr pripomína sériu rozhovorov. Niekedy vzniknú desiatky hodín nahrávok. Niekedy sa pracuje s archívmi, fotografiami, správami alebo poznámkami. Niekedy sa autor vracia k tým istým udalostiam aj viackrát, pretože zistí, že ich pri každom novom rozprávaní vníma trochu inak. 

Dobrá spolupráca pritom nie je o tom, že ghostwriter začne čo najrýchlejšie písať. Často je to práve naopak. Najprv počúva a až potom začne skladať jednotlivé časti do celku, ktorý bude pre čitateľa pútavý.

Práve tu sa ukazuje ešte jedna vec, o ktorej sa pri ghostwritingu hovorí málo. O niektorých životných situáciách sa rozpráva veľmi ťažko. Jednoducho preto, že človek bol ich súčasťou a nebol na ne pripravený. Strata, konflikt, verejný tlak, neúspech, rozvod, choroba, profesijný pád alebo obdobie, ktoré si človek dodnes nevie úplne vysvetliť. Všetky tieto momenty sa často rozprávajú fragmentovane. Ghostwriter ich, samozrejme, nevyrieši, ale môže pomôcť vytvoriť priestor, v ktorom sa dajú pomenovať a nanovo interpretovať. A niekedy práve to umožní, aby sa z jednotlivých udalostí stal príbeh, ktorý bude dávať zmysel aj niekomu ďalšiemu.

Ako si vybrať správneho ghostwritera?

Ak sa človek už rozhodne ghostwritera osloviť, väčšinou príde posledná otázka: Ako si vybrať toho správneho? Paradoxne by som nezačal študovaním portfólia, ale ten čas by som investoval do krátkeho rozhovoru. Dobrý ghostwriter nemusí písať rovnakým štýlom, ako sa páči tebe, ale mal by vedieť počúvať a následne reagovať spôsobom, pri ktorom nebudeš mať pocit, že ťa tlačí do cudzieho príbehu.

Stojí za to pozrieť sa na tieto body:

  • či sa pýta dobré otázky,
  • či rozumie rozdielu medzi faktom a interpretáciou,
  • či vie pracovať s citlivými témami,
  • či nepôsobí dojmom, že má príbeh hotový ešte predtým, ako ťa spozná.

Pretože pri biografii si v skutočnosti nevyberáš iba človeka, ktorý napíše text, ale osobu, ktorú si pustíš k sebe naozaj veľmi blízko. A to je pravdepodobne oveľa väčšie rozhodnutie než samotné napísanie knihy.

Záver

Najzaujímavejšia vec na ghostwritingu je možno nakoniec tá, že dobrý ghostwriter je často najmenej viditeľný človek v celej knihe. Ak si čitateľ po dočítaní povie, že mal pocit, akoby celý čas počúval hlas človeka, o ktorom kniha je, pravdepodobne ghostwriter urobil svoju prácu dobre.